Vyšetrenie

Ráno sa Mija zobudila na zvuk posuvných dverý. V nich stála Karmen a v rukách niesla oblečenie. Keď ju zbadala vyčarila na tvári úsmev.

,,Taaaak, dúfam že si sa dobre vyspala. Dnes ťa čaká vyšetrenie s doktorom Iselskym. To je ten pán v bielom plášti čo sa tu včera objavil keď tu boli tvoji rodičia a kamaráti. Keď už hovoríme o rodičoch, toto ti posiela mama.“ Na stôl vedľa postele položila veci ktoré priniesla. Potom prešla k oknu a odostrela záves aby dnu pustila svetlo.

,, Oh, a poobede prídu aj Miki a Erik. Už som ti hovorila že Miki ťa chce upraviť.“ Vrhla na ňu šibalský úsmev a vrátila sa k jej posteli. Odhrnula jej prikrívku a pomohla vstať. Potom jej pomohla sa aj obliecť.

,,Prečo neprídu teraz?“

,, Za prvé: ešte nezačali návštevné hodiny, a za druhé: je pondelok, takže sú teraz pravdepodobne v škole.“

Mija sa zamyslela. ,,Čo je to tá, škola?“

Karmen na chvíľu zastala a pozorne sa na ňu zadívala. ,,Je to zariadenie kde sa deti ako ty chodia vzdelávať. Už si tam chodila.“ A zas sa vrátila k práci.

,,Chodila?“ Mija sa na ňu pochybovačne pozrela.

Karmen sa mierne pousmiala. ,,Prepáč, zabudla som, nepamätáš sa. Ale áno chodila. A teraz ostaň chvíľu sa nehýbať inak ťa neoblečieme.“

Keď bola hotová Karmen ju ešte učesala s potom ju postavila pred zrkadlo. V tom oblečení sa Mija cítila trocha povedome a dosť príjemne. Dnes však v zrkadle videla úplne inú osobu. Vlasy mala v jednoduchom cope a na sebe mala rifle s vyťahaným tričkom. Prekvapivo to na nej sedelo. Karmen si pochvalne pokyvkávala hlavou. Mija sa otočila späť na sestričku. Tá sa stále usmievala, až keď Miji zaškvŕkalo v bruchu sa uvedomila.

,,Ah, skoro som zabudla. Budeš asi hladná. Tak sa obuj a ide sa.“

V jedálni teraz nebolo toľko detí ako včera večer. Tento krát sestrička zaviedla Miju k obslúžnemu pultíku a vysvetlila jej že tu si bude brať jedlo. Keď ho už mala sadla si za ten istí stôl ako včera. Teraz tam však nikto iný nesedel. Usadila sa a obzerala si raňajky čo si vzala. Na tanieri mala chleba s džemom. Kermen jej k tomu priniesla džús a zasa sa išla venovať aj ostatným. Mija sa ostala pozerať raz na chleba raz na džem, svoju pozornosť upriamila aj na nožík ktorý jej doniesla tiež Karmen.

,,Ten džem si musíš natrieť na ten chleba.“

Mija vystrašene zdvihla hlavu od taniera. Oproti nej stál ten chalan zo večera, práve si sadal. Keď sa uložil na stole pozrel sa na ňu. Keď zbadal že asi nevie čo má urobiť znova sa postavil a prešiel za ňou. Vzal džem a otvoril ho, potom ho pomocou nožíka naniesol na chleba. Mija ho pozorne sledovala. Keď skončil sadol si späť na svoje miesto. Mija k nemu zdvihla hlavu, tiež si natieral chleba.

,, Ď... ďakujem ti.“

Chalan sa na ňu pozrel a usmial sa. ,,Za málo. Jo ak si zabudla som Samuel, ale môžeš ma volať Sam.“

Mija prikývla. ,,Ja ...“

,, Budem ťa volať Mija, súhlasíš?“

Mija sa naňho udivene pozrela. Ako to vie? No len nemo prikývla. Znova sa zadívala na chleba. Vzala ho do rúk a začala jesť. O chvíľu prišla Karmen a keď uvidela Samuela šibalsky sa usmiala no nič nepovedala. Keď Mija dojedla a chystala sa odniesť tanier, Karmen ju zastavila a vzala tanier miesto nej.

,, Tak aký máš na dnes plán?“

Mija sa na Samuela nechápavo pozrela. Keď vydel že sa nechytá vzdychol si a vysvetlil to. ,, Čo za vyšetrenia ťa čaká.“ Mija len mykla plecami na znak že netuší. Samuel si vzdychol. ,,Koľko si toho vlastne pamätáš?“

Mija sa mu zadívala do očí. ,, S veľkou pravdepodobnosťou takmer nič. Keď som sa prebrala tak som ani nevedela kto som, kde som a kto boli ľudia okolo mňa.“ Po odpovedi zvesila plecia a pomaly sa postavila na odchod keďže videla ako sa Karmen vracia. Samuel ktorý si uvedomil že asi zasiahol bolestivé miesto sa tiež postavil. ,,Prepáč, nechcel som...“

Mija sa k nemu otočila a usmiala sa. Potom spolu s Karmen odišla. Samuel si pomaly sadol na miesto. Jej úsmev mu nedovolil ostro myslieť. Akoby ten úsmev vravel ty za to aj tak nemôžeš. Po chvíli sa znova postavil a odniesol svoj tanier.

Mija nasledovala Karmen po chodbách nemocnice. Keď vychádzali z jedálne, povedala jej že teraz ju čakajú vyšetrenia s doktorom Iselskym. Keď dorazili do miestnosti kde sa konalo vyšetrenie doktor tam ešte nebol, prišiel niekoľko minút po nich. Usadil Miju do kresla a povedal že sa nemusí báť. Prisunul si k nej stoličku a začal jej ako prvé ukazovať rôzne obrázky, pýtal sa čo na nich vidí. Nedokázala odpovedať ani na jeden. Potom sa jej pýtal na rôzne otázky. Nakoniec ju poslal na nejaké vyšetrenie. Keď sa spýtala Karmen čo to bude, odpovedala jej že jej len budú fotiť mozog. Keď sa spýtala čo je to mozog len sa zasmiala a pomaly začala vysvetlovať.

Keď prišli do ďalšej miestnosti tam jej povedali aby si ľahla na postel a potom ju pustili do dajakého prístroja. Keď vyšetrenia skončili bol už obed, teda skoro po obede, s Karmen sa teda išli najesť. Potom ju Karme zaviedla do jej izby. Z tých vyšetrení ostala Mija trocha unavená takže keď si ľahla na postel po chvýli sa ponorila do víru snov.