Rozlúčenie

Keď sa Mija prebrala bola zakrytá dekou. Vedľa postele sedel v kresle Erik a čítal nejakú knihu. Mija sa poobzerala po izbe či niekde nenájde aj Miki ako si obzerá izbu, no nikde ju nevidela.

,,Oh už si hore?!“ S myknutím sa otočila k Erikovi, ten na ňu upieral svoje zelenkavé oči. Bola zaujatá hľadaním Miki že skoro naňho zabudla.

Mija prikývla a odhrnula dekou ktorou bola prikrytá. ,,Kde je .... Miki?“

Erik sa na chvílu zamyslel. ,,Išla si vziať niečo na jedenie.“

Mija len prikývla. Posadila sa a spýtala sa. ,,Ako... ako dlho tu ste?“

,,Hmmm, asi tak pol hodiny. Pustila nás sestrička, nevedela že spíš, sľúbili sme že ťa nevzbudíme.“ Keď skončil nahol sa bližšie k nej a sprisahanecky sa usmial. ,, A, ako sa volá tá sestrička? Je celkom k...“ Erik sa prehol ešte viac v páse a jeho hlava bola zrazu ovela nižšie. Za ním stála Miki. Mije sa zdalo že je nahnevaná.

,,Pre tvoju informáciu, je na teba trocha stará nemyslíš Erik?“

Erik si pošúchal zranené miesto od peste od Miki a otočil sa. ,,A to si ma musela udrieť ti koza?“

Miki sa mierne nadvihli kútiki úst. Prešla popri ňom k Miji. „Zaslúžil si si to, nie Mija?“

Keďže nevedela čo má urobyť tak prikívla. Miki sa výťazoslávne pozrela na Erika. Naopak Erik sa na ňu mračil. Miki sa potom obrátila k Miji. ,,Tak ako si sa mala? Spala si dobre? Varia tu dobre?....“ Miki na ňu začala chrliť kopu otázok, keby ju Erik nezastavil tak by asi pokračovala až do konca.

,,No nič, ja som nejedol, idem pozreť niečo dole do automatu.“ Erik sa postavil z kresla a odyšiel.

Miki si nadšene podskočila. Prešla cez celú izbu k taške čo ležala pri dverách na balkón a pribehla naspeť. Tašku položila na kreslo kde sedel Erik. Začala z neho vyťahovať oblečenie a ešte rôzne iné veci. Potom vzala Miju z postele a odviedla ju k zrkadlu.

,,Tak a je čas na trochu kúziel.“ Pomädlila si ruky a vzala z kopy oblečenia niečo dlhé. Ukázala to Miji. Nevedela síce prečo ale desila ju len myšlienka že by to mala na sebe. Miki sa po chvýli začala smiať, Mija usudzovala že spravyla nepeknú grymasu. ,,Hihi, vždy si bola taká, mohlo ma napadnúť že sa nezmeníš ani po prebudení. Tak šaty ti asi neoblečieme.“ Miki zo smiechom odkladala „šaty“ do tašky v ktorej ich doniesla. Potom vytiahla tepláky a tričko. ,,Myslím že toto uvýtaš radšej.“

Miki jej hodila oblečenie a prikázala aby sa išla prezliecť. Mija ju poslúchla a obliekla sa. Keď bola hotová cítila sa veľmi príjemne. Miki na ňu neprestajne pozerala, keď jej ukázala palce hore netušila čo to znamená tak sa iba usmiala. Potom ju Miki posadila na stoličku pred zrkadlo a začala sa hrať s jej vlasmy.

,,Narástli ti tada poriadne. Kedysi si ich mala kratšie.“ Miki vzala hrebeň a začala jej vlasy česť. Keď ju rozčesala problén nastal keď nevedela aký účes, no po chvíli na to prišla. O chvýlu už mala vlasy uviazané dozadu. Miki pochvalovala svoju prácu. Potom Miju aj so stoličkou otočila k sebe a vzala malú taštičku ktorú položila na poličku.

,,Toto sa volá Make-up. A teraz ti to pekne nanesieme na tvár.“ Mija sa odtiahla od Miki a pokusíla sa zísť zo stoličky, no Miki ju zastavila. ,,Neboj sa nič ti to nespravý. Aj ja to mám na sebe.“

Mija sa na ňu pochybovačne pozrela no potom si naspeť sadla. ,,Čo je to ten Make-up?“

Miki sa usmiala. ,,To sú také skrášlovadlá pre dievčatá. Aby sme sa viac pačili chalanom.“ Sprisahanecky na ňu žmurkla a prikázala jej aby zatvorila oči, keď tak urobila Miki jej začala niečo nanášať na oči. Potom pokračovala mihalnicami.

,,Čo to robíš? Čo je to?“

,,Špirála, hmmm, ona ti zvírzní mihalnice. Veď uvydíš keď skončím.“

Mija poslušne prikívla. Keď Miki skončila a Mija mohla otvoriť oči naniesla jej na pery trocha lesku. Potom vzala púder a naniesla ho na jej pleť. Keď bolo všetko hotové Miki si pochválila dobre odvedenú prácu, otočila Miju k zrkadlu aby vydela ako vypadá. Zo zrkadla na ňu hladela úplne iná osoba ako ráno. Nevedela sa od toho zrkadla odtrhnut, obzerala sa z každej strany.

Od zrkadla sa odtrhla až keď odo dverý počula prekvapené „Wau“. Vo dverách stál Erik a s otvorenými ústami vyvaľoval oči raz na Miju raz na Miki.

„Aby ti nevletela do tých úst mucha.“ Zasmiala sa na ňom Miki. Mija usúdila že sa na jeho výraze náramne bavý.

Erik zatvoril ústa a vošiel do izby. „Ja ... páni! Nečakal som že bude vypadať tak dobre. Dobrá práca Miki.“ Erik ju potlapkal po pleci. Potom si Miju obzrel ešte raz a zarazil sa. „Počkať nebrala si šaty? Tak prečo má oblečené rifle a tričko?“

Miki sa pousmiala. „Pretože aj keď si nič nepamätá, stále je to Mija. Keď som jej ukázala šaty, inštiktývne sa striasla. Stále neznáša šaty a sukne.“

Erik sa zatváril skleslo. Miki prešla ku kreslu a začala odkladať všetky veci čo priniesla. Potom sa otočila k Miji. „Tie veci si môžeš nechať. Naozaj ti pristanú.“

Mija jej poďakovala a chcela jej pomôcť no Miki ju zastavila, že netreba. Chvýlu sa ešte rozprávali kým neprišla Karmen aby im oznámila že návštevné hodiny skončili.

„Ale boli ste tu len chvýlu.“ Protestovala Mija.

„No ani nie, sme tu už cez štyri hodiny. Len si spala.“ Vysvetlil Erik.

Obaja sa s ňou rozlúčili a pobrali sa domov. Karmen si ju potom premerala od hlavy po päty a pochvalne sa usmiala. „ Hmm, odviedla dobrú prácu.“ A odviedla Miki s Erikom.

Mija si vzdychla a zvalila sa na postel. Zavrela oči a premýšlala čo bude robiť. Po chvýli počula zaklopanie na dvere. Keď sa postavila aby videla kto to je, vo dverách stál Samuel s očami prilepenými na nej a s dokorán otvorenými ústami. Nevedel z nej odtrhnúť oči.

„Ja...... no..... vypadáš veľmi dobre, Mija.“

Mija sa začervenala. „Ďakujem.“

„O chvýlu bude večera. Ideš somnou?“

Mija prikívla a pobrala sa s ním do jedálne. Pomohol jej s jedlom a posadili sa za stôl. Na večeru mali polievku a “niečo okruhlé s čokoládou vo vnútri“. Polievku ziedla bez problémov, ale s druhým mala problém tak jej Samuel pomohol. Počas večere sa príjemne porozprávali.

Ako tak večereli objavila sa Karmen. „Hmmm, v izbe som ťa nenašla tak mi napadlo že budeš s ním.“ Povedala s úsmevom.

„Ako?“

Karmen sa šibalsky usmiala. „Lebo sa ma na teba pítal Sam. Tak keď odyšli tvoji kamaráti povedala som mu že si sama. Keď sa najete velmi sa netúlajte jasné!?“

Obaja svorne prikívli. Po večery vyšli z jedálne a Mija zamierila k svojej izbe, ale Samuel ju zastavil a viedol iným smerom.

„ Môžeme sa takto prechádzať.“

Samuela sa na ňu usmial. „Áno. A ktomu sa chcem s tebou rozlúčiť. Zajtra ma totiž prepustia.“

„Zajtra odchádzaš? A uvidíme sa ešte?“

Samuela sa zamyslel. Nevedel čo má povedať, nevedel či sa ešte niekedy uvydia. Chvýlu sa prechádzali a rozprávali sa. Keď bol čas večierky Samuel ju zaviedol do jej izby.

„ Dobre sa vyspi Mija.“ Povedal jej a pobozkal ju na čelo. Potom s úsmevom na tváry odyšiel.

„Aj tebe.“ Odpovedala za ním potichu.