halloween, part 2

           Ďlší ďeň, čo bol pre každého v jedálni šok, si k Sare, Johnovy a Liane sadol Damian.                                                          ,,Asi tá otázka vyznie blbo, ale si normálni Damian?" Spítala sa Sara.                                                                                    ,,Úple v pohode. Prečo?"                                                                                                                                                       ,, Pretože, " začala Liana. ,, si si k nám sadol. Všetci sem pozerajú. A mne to začína vadiť."                                                 ,,Súhlasím so Sarou a Liou." Prikívol John.                                                                                                                             Damian dojedol čo mal v ústach a odpovedal. ,,Kašlem nato čo si myslia. Teraz obedujem s vami. Sme predsa kamoši a kamoši spolu trávia čas. A ak to niekomu vadí nech ide niekam." Takto to šlo zakaždým. Parta si zvikla že sa s nimi baví trávi s nimi čas. Ani jednému to nevadilo, boli radi. Keď mali voľno chodili sa spolu niekam baviť. Spolu sa smiali a zabávali. Postupne prišiel čas na halloween. John sa ho spítal či pôjde snimi alebo so svojim týmom na párty. Odpovedal že by rád išiel s nimi.                                                                                                                                                         V ďeň halloweenu sa dohodli že večer sa stretnú pred kaviarňou kam chodievajú na kolu o ôsmej. Všetci prišli včas až na Damiana ktorého vraj zdržala mama. Keďže párty začínala až o jedenáctej tak sa zhodli že se pôjdu trocha zabaviť. Na halloween tam vždy bola púť tak sa vybrali tam. Ako prvé chceli John a Sara skúsiť ,, rýchlu strelu". Liana s Damiano sa k nim neochotne pridali. Pri atrakcii bola dlhá rada, no Sara ani John nechceli odísť tak povedali že oni ostanú a Liana s Damianom môžu ísť omrnúť niečo iné.                                                                                                                       Prechádzali sa po parku a Damian im kúpil cukrovú vatu. Ako jedli Damian sa začal vypitovať. ,,Počuj Lia, aj toto je taká tradícia ktorá vám prischla?"                                                                                                                                                      ,,Dalo by sa povedať. Ako šesť ročný sme prvý krát išli zbierať a potom nás moja mama vzala sem. Mne aj ostatným sa to tak páčilo že sne chceli ísť aj ďaľší rok. A tak sa z toho stala tradícia."                                                                        ,, To je super a môžem sa k tej tradícii pridať?" Damian ani nečakal na odpoveď. ,,Pozry sa strašidelný dom. Pome ho vyskúšať?"                                                                                                                                                                            ,,Ooo nie. Ja sa strašne bojím." Aj keď protestovala on ju aj tak vtiahol dnu. Vždy keď sa niečo vynorilo začala kričať a Damian sa na nej smial.                                                                                                                                                          ,, Neboj sa ja ťa ochránim. A ktomu je to len umelá hmota, neni to živé."                                                                                ,,To pvedz môjmu strachu!"                                                                                                                                                      ,, No tak, už sa netras."                                                                                                                                                            ,,Pokúsim sa. No neslúbim ti že nezačnem kričať keď na nás niečo vylatí."                                                                            Damian sa mierne zasmial. ,,Lia, milujem ťa!"                                                                                                                          Ona asi zle počula. Otočila sa k nemu neschopná slova. On sa knej naklonil a pobozkal ju. Jej srdce bilo ako o závod. Jeho pery boli mäkké a sladké po cukrovej vate a bozkávali JU! Všetko prestala vnímať, vydela len seba a Damiana. Potom sa však odtiahol. Liana naňho pozerala ešte stále neschopná slova.                                                                       Damian sa naňu usmial. ,,Páčila sa sami už v ten ďeň keď som vám pomáhal."                                                                     ,,Mne si sa tiež páčil už v tedy." Znova sa k nej naklonil pobozkal. Keď prišli za Sarou a Johnom nemohli tomu uveriť, ale nič nenamietali. Potom sa vybrali na párty. A pre Lianu to bol ten najšťastnejší halloween v živote.