halloween, part 1

         Bol chladný októbrový ďeň. Práve skončila škola a žiaci sa vybrali domov. Jedna partička išla na kofolu. Traja priatelia, 16 ročné Liana a Sara a 17 ročný John, práve sedeli pri pulte a popíjali, smiali sa a rozprávali o párty na Halloween.                                      ,,Notak, Sara, bude to zábava. Prečo neísť?"                                                                                                                                                   Sara si vzdichla. ,,Ach. Lebo sa nato necítim, John. A budú tam aj naše harpie!"                                                                                      ,,Čert zober harpie! Sara bude to párty! A pozvaný sú všetci!"                                                                                                                      ,,A smiem sa spítať prečo to riešime teraz? Do Halloweenu je ešte ďaleko."                                                                                              ,,No musím vedieť či áno alebo nie. Tak sa spítame Liany." John sa k nej otočil s prosebným výrazom.                                                ,, Ja .... ja si myslím že to neni zlí nápad. Možno to bude zábava." Liana neznášala ten jeho pohľad, vždy ju dokázal presvedčiť.        ,, Oh to je super Lia!" John sa tváril tak šťastne ako nikdy. ,,Tak čo Sara?"                                                                                                Znova si vzdychla. ,,No dobre pôjdem. Ale len na chvýľu, akonáhle ma to nebude baviť odídem."                                                            Zaplatili a so smiechom vyšli do chladného počasia. Mali spoločnú cestu domov, takže vždy chodili spolu. John ich celou cestou zabával rozprávaním čo sa mu stalo na chémii. Pri štvrtej križovatke sa už museli rozdeliť. Lianina cesta domov viedla okolo parku kde sa ako deti hrávali ona, Sara a John. Zastavila sa priňom. V hlave sa jej vybavila spomienka ako tu raz cez výkend boli a John si robil na hojdačke koleno. Liana sa musela pousmiať, vtedy mu Sara povedala, že reval ako malé dievčatko. Aj keď okolo tohto parku chodí každý ďeň nikdi sa pri ňom ani len nezastavila.                                                                                                    Povedala si že si tu môže na chvíľu sadnúť. Vybrala sa k najbližšej lavičke a sadla si. Ako tak sedela vystrašil ju hlas chalana ktorý sa tam objavil.                                                                                                                                                                                                     ,,Smiem si prisadnúť?"                                                                                                                                                                                       ,,Damian! Vystrašil si ma! Toto už nikdy nerob." Damian bol vyšší ako Liana a bol asi v Johnovom veku. Mal svetlé vlasi a jasne modré oči. A usmieval sa naňu svojim tipickým úsmevom ktorý jej vždy rozbúchal srdce.                                                                       ,,Prepáč Lia. Ale sedela si tu tak sama tak som si myslel že by ti bodla spoločnosť."                                                                               ,,A čo ak nie?" Opítala sa ho so smiechom. Damian je najoblúbenejší chalan na škole. Asi pred tromi mesiacmi im pomohol. Odvtedy sa spolu bavia. John a Sara ho priali do ich skupiny a Liana s nimi súhlasila. Takže teraz s nimi trávi čas.                                     ,,Boli ste na kole? Mali ste ma pozvať!"                                                                                                                                                           ,, Si kamoš tak ťa nemusíme pozvať. Stačí keď sa prosto pridáš. Kolko krát ti to mám opakovať?"                                                       ,,Tak dvatsať, tridsať krát." Povedal a Liana ho za to udrela po hlave. ,,To bol žart, to bol žart!" Spolu sa na tom zasmiali. Ešte chvílu sa rozprávali a potom sa vybrali domov. Damian býval blízko Liany tak odkedy je jej kamoš s ňou chodí domov. Aspoň raz za čas. Nevadilo jej to, aspoň mala spoločnosť keď sňou neboli John a Sara. Pri Lianinom dome sa rozlúčili. Damian jej zaželal dobrú noc a keď vošla do brány odyšiel.